• Hlasovanie spustené
  • Učiteľ nie je Google 5
  • diabetes
  • vedomat
  • minarik
  • TECHNIKA metodika
  • Previous
  • Ďalší

Háčik pre lekárov z Ukrajiny

Pridané: 26.09.2017 09:54:18 Počet zobrazení: 280

26 September 2017

Nepomáhajú ani náborové príspevky, ktorými sa menšie mestá a nemocnice v regiónoch snažia získať lekárov. Tí naši sa v nich usadiť nechcú. Podobnému problému už začína čeliť hlavné mesto. I keď z iného dôvodu.

Zdravotníci tam zo štátnych nemocníc utekajú za lepšími platmi k súkromníkom. Personálne stavy ešte pred viac než rokom pomáhali dopĺňať lekári z Ukrajiny. Dnes je všetko inak. Ministerstvo školstva pre nich sprísnilo skúšky tak, že cez ne prejde len zlomok.

Lekári a sestry chýbajú v nemocniciach aj v ambulanciách, v niektorých mestách nevedia vôbec zohnať zubárov či ortopédov. Zdravotníci z Ukrajiny majú záujem prísť na Slovensko a začať nový život aj na vidieku. Drvivej časti z nich sa to nedarí, dôvodom sú prísne kritériá týkajúce sa uznania ich vzdelania. Okrem predloženia dokladov musia u nás absolvovať testy, ktoré pripravuje Slovenská zdravotnícka univerzita. Vlani v nich uspeli iba dvaja zo 46 záujemcov, tento rok zo 47 len štyria. Zubári sú na tom ešte horšie, z 22 žiadateľov nebol úspešný ani jeden.

Absolventi lekárskej fakulty s atestáciou všeobecné lekárstvo Olena a Andrej prišli k nám z Ukrajiny minulý rok. Andrej vie po slovensky a maďarsky, chcel sa preto zamestnať v nemocnici napríklad vo Veľkom Krtíši alebo v Lučenci. V marci obaja nepochodili na skúškach. „Boli príšerne komplikované, ťažké, navyše okruhy s 800 otázkami sme dostali dva týždne pred skúškami, nemali sme šancu," tvrdia obaja. Písomné testy mali dve časti, odbornú a zdravotnícku legislatívu, každá bola hodnotená osobitne. „Ak nespravíte čo len jednu z nich, tak nepostupujete ďalej na ústny pohovor," dodala Olena. Najväčším prekvapením pre nich bolo, že komisia nehodnotila vedomosti, ktoré získali na škole. „Mali sme sa naučiť tri nové predmety, napríklad transplantológiu, kardiochirurgiu a plastickú chirurgiu," podčiarkol Andrej s tým, že otázky boli komplikované a nedostali žiadnu literatúru.

„Keď sme sa boli opýtať na univerzite, aby nám poradili literatúru, dostali sme odpoveď, že treba všetko od prvého ročníka. Zoberte si autorov kníh, nájdite si ich a učte sa," priblížili, akú odpoveď dostali na škole. Takýto prístup považujú za hádzanie polien pod nohy. „Nedostala sa nám žiadna pomoc, za poplatok 550 eur na jednu osobu sme mali dostať aspoň zoznam literatúry," podotkli. Zatiaľ sú obaja odhodlaní skúšky opakovať, pracujú v obchodných reťazcoch, aby sa uživili. Poznajú ľudí, ktorí to u nás skúsili trikrát a potom odišli do Česka, kde testy spravili. Tam je to podľa ich aj oveľa lacnejšie. Kým na Slovensku je poplatok za skúšku 550 eur (zubári takmer tisíc eur) a za jej opakovanie viac ako 600 eur, v Česku stojí len 250 eur.

Minuloročné zmeny v hodnotení cudzincov školský rezort odôvodňuje tým, že predtým bolo benevolentné. „Absentovalo napríklad preverenie skutočných znalostí, ako je povinné ovládanie štátneho jazyka a podobne. Slovenská republika sa rozhodla pre prísnejšie preverenie znalostí odborníkov," reagovalo tlačové oddelenie ministerstva školstva. Podľa údajov rezortu v minulom roku úspešne absolvovali skúšku dvaja zdravotní asistenti a neúspešní boli 15 zubári, 28 lekári a jeden farmaceut. Tento rok sa konali dve testovacie kolá. V prvom, určenom pre lekárov, sa zúčastnilo 47 žiadateľov, uspeli štyria. V druhom kole skúšalo šťastie 22 zubárov z Ukrajiny, ani jeden testami neprešiel. Aj napriek týmto výsledkom si rezort nemyslí, že by naše kritériá boli striktnejšie ako v ostatných štátoch EÚ. „Preverenie znalostí bolo zavedené z dôvodu ochrany verejného zdravia a bezpečnosti pacientov. Pri skúškach spôsobilosti totiž skúšajúci z vysokých škôl avizovali veľké nedostatky v znalostiach skúšaných," pridalo ďalší dôvod ministerstvo.

Stomatológ zo stredného Slovenska, ktorý si neprial zverejniť svoje meno, si myslí, že podmienky sa zrejme menili kvôli falšovaniu diplomov. „Na Ukrajine sa lekárske diplomy dajú kúpiť, preto pravdepodobne naši sprísnili testy. Toto však nie je cesta, overiť schopnosti a skúsenosti je predsa možné praktickými skúškami," povedal zubný lekár, ktorý vlastní tri ambulancie a potreboval by lekárov ako soľ. Ešte pred zavedením prísnejších testov sa mu podarilo zamestnať dve lekárky. „Najskôr pracovali pod mojím vedením, zisťoval som ich zručnosti. Musím povedať, že boli veľmi šikovné, ovládali moderné technologické postupy a potom, keď spravili skúšky, mohli pracovať samostatne," priblížil.

Ministerstvo zdravotníctva sa od tohto problému dištancuje. Jeho hovorkyňa Zuzana Eliášová pripomenula, že sú u nás vítaní všetci záujemcovia z členských štátov EÚ, ako aj z ďalších krajín. „Musia spĺňať tieto požiadavky tak, aby bola zabezpečená kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zároveň bezpečnosť a zdravie pacientov," dodala a pripomenula, že uznávanie všetkých dokladov o vzdelaní je v kompetencii rezortu školstva.

Nedostatok lekárov, ktorý hlásia len nemocnice, začína naberať veľké rozmery. Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Skalici chýbajú internisti, gynekológovia, neurológovia, ORL, pediatrii, urológovia. Do ambulancií by potrebovali hematológa, gastroenterológa a kardiológa. Voľní lekári podľa Martiny Stančiakovej, vedúcej odboru rozvoja ľudských zdrojov, na trhu prakticky neexistujú. Vedenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline hľadá špecialistov na oddelenie pre dlhodobo chorých, psychiatra s atestáciou. „Tieto pozície obsadzujeme prostredníctvom inzerátov na internete a v regionálnych médiách. Ako motivácia môže byť pre nich náborový príspevok vo výške 3 000 eur," uviedla hovorkyňa nemocnice Viera Jurčiová. V novozámockej fakultnej nemocnici chýba sedem lekárov na šiestich oddeleniach, aj tu vkladajú nádej do inzerátov. Geriatra a neurológa hľadá napríklad trenčianska fakultná nemocnica.

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko vysvetlil, že situácia v Európe, čo sa týka migrácie lekárov, je rovnaká. Naši utekajú do Čiech, Česi do Nemecka, Nemci do Anglicka a podobne. „Ukazuje sa, že záujem o medicínu nenarastá a lekárov potrebuje celá Európa," poukázal Petko. Podľa neho by na Slovensku mohol byť ich dostatok, treba však lepšiu koncepciu. Špecialisti sú koncentrovaní vo väčších mestách a nemocniciach, na vidieku a v malých mestečkách je ich ako šafranu. „Všeobecní lekári zase nemajú také rozsiahle kompetencie, ako je štandardom v Európskej únii, potom sa celá starostlivosť nahrádza špecialistami, ktorí z nemocníc odchádzajú do privátnych ambulancií," objasnil šéf asociácie. Petko vidí riešenie v otvorení dverí ukrajinským lekárom. V niektorých nemocniciach hrajú už dnes dosť významnú úlohu. V bardejovskej nemocnici, kde je riaditeľom, ich zamestnávajú piatich – atestovaného špecialistu na ARO, v príprave na atestáciu je traumatológ, geriater aj internista. Podľa Petka všetci spĺňajú kritériá, aby mohli byť dobrými odborníkmi. Preto si myslí, že skúšky sa sprísňovali umelo.
Tomáš Kráľ, hovorca siete nemocníc Svet zdravia, mieni, že každého lekára treba hodnotiť individuálne. „V situácii, keď je v slovenskom zdravotníctve nedostatok personálu na všetkých úrovniach, považujeme za zmysluplné, aby sa otvorila diskusia o uvoľnení podmienok, napríklad aj pre ukrajinských lekárov," konštatoval Kráľ. Vytváranie bariér je podľa neho v konečnom dôsledku kontraproduktívne pre pacientov, keďže nemocnice prichádzajú o možnosť pritiahnuť kvalitných lekárov a sestry zo zahraničia. „Kvalitných ukrajinských lekárov, hovoríme maximálne o niekoľkých desiatkach, si v sieti nechávame a rovnako aj im ponúkame možnosti rozvoja," odpovedal na otázku, či odborníci z Ukrajiny pracujú aj u nich.
Cudzincov prijíma tiež Univerzitná nemocnica v Košiciach. „Doterajšie skúsenosti s personálom zo zahraničia sú obojstranne dobré, niektorí z nich už v našej nemocnici pracujú vyše desať rokov, prvého sme prijali v roku 2004," povedala jej hovorkyňa Ivana Stašková. Momentálne majú šesť cudzincov z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny, Ruska a Bulharska. „Naposledy sme v tejto súvislosti prijali dve lekárky z Ukrajiny, obe v minulom roku, a z tejto krajiny evidujeme ďalších šesť žiadostí," dodala Stašková.
V desiatich zdravotníckych zariadeniach prevádzkovaných skupinou AGEL pracuje spolu 30 lekárov z Ukrajiny. „Aj napriek čiastočnej jazykovej bariére sa veľmi rýchlo snažia začleniť do pracovného prostredia a života na Slovensku," poznamenala hovorkyňa skupiny Alžbeta Sivá. Spoločnosť stále eviduje žiadosti o zamestnanie od lekárov cudzincov. „Keďže zdravotníckych pracovníkov je na pracovnom trhu nedostatok, privítali by sme možnosť zamestnať ďalších," skonštatovala Sivá.

Zdroj: Pravda

Prihlásenie

Táto stránka používa cookies. Viac info