• Hlasovanie spustené
  • Učiteľ nie je Google 5
  • diabetes
  • vedomat
  • minarik
  • TECHNIKA metodika
  • Previous
  • Ďalší

Farma firmy sú naklonené zľavám na lieky, tvrdí Drucker

Pridané: 08.11.2016 12:31:50 Počet zobrazení: 349

08 November 2016

Limity pre lekárov na predpisovanie liekov, pokuty za ich nedodržanie aj zľavy od farmafiriem. Budúci rok chce minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru) priniesť do rezortu výrazné úspory. Ušetrené peniaze podľa neho zostanú pre pacientov a nemocnice.

Do konca tohto roka ste sľubovali poriadok v poplatkoch. Už je isté, že vrátite poplatok za objednanie na termín?

Chceme vyjsť v ústrety istej skupine obyvateľstva, ktorí sú ekonomicky aktívni. V legislatívnom pláne úloh sme si povedali, že vyriešime aj otázku možného objednania sa na vybraný termín. Musíme však garantovať istú dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre akútneho pacienta a nesmieme vytvoriť neprimeranú ekonomickú motiváciu pre lekárov, aby išla na úkor chorých. Vieme si predstaviť isté časové pásmo, kde si lekár môže určiť 25 percent zo svojich ordinačných hodín, počas ktorých vyšetrí maximálne 30 percent svojich pacientov, od ktorých môže vybrať poplatok v nejakej maximálne určenej výške.

Aká bude výška poplatku?

Z prieskumu, ktorý pre nás pripravilo Národné centrum zdravotníckych informácií, vyšla určitá citlivosť na výšku poplatkov. Rozmýšľame o nejakom percente zo životného minima, napríklad 0,5 percenta. Ešte to nie je definitívne, pracujeme na tom.

Zástupcov pacientov zaskočila analýza výdavkov z dielne Inštitútu finančnej politiky, ktorá navrhla vyradiť 147 liekov z kategorizácie. Medzi nimi sú viaceré moderné lieky na onkologické aj reumatologické ochorenia. Jej autori pacientom ako náhradu ponúkajú staršie lieky. Myslíte toto opatrenie vážne?

Odmietame diskusiu o tom, že ministerstvo plánuje vyradiť lieky z kategorizácie. Už sme upozornili aj ministerstvo financií, ktoré spracovalo analýzy, že nejdeme týmto smerom. Ideme posúdiť efektivitu a účinnosť každého jedného lieku. Ide o štandardné lieky, nie inovatívne, ktoré sú často hlavným terapeutickým štandardom a boli kategorizované ešte v čase, keď neboli požiadavky na výpočet farmakoekonomickej analýzy (QALY index). Nemyslím to v zlom, ale Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií ich určil a ohodnotil bez odborných podkladov. Spolupracujeme s nimi už v tomto smere. Liek má nejaké účinky a nejakú cenu a ak chceme vedieť, či využitie verejných zdrojov na tento liek je účelné a efektívne, tak ho musíme posudzovať s nejakým iným súčasným terapeutickým štandardom. Máme tu teda lieky, ktoré neprešli cez QALY analýzu a je predpoklad, že ak nájdeme obdobné lieky, môžeme na nich významne ušetriť.

Na analýze výdavkov predsa spolupracoval aj zdravotnícky rezort. Nevyhovárate sa teraz na inštitút?

Tento návrh dekategorizovať lieky nerobili ľudia s medicínskym pohľadom na dosah pre pacienta. Nie vždy je nižšia forma liečby lacnejšia, pretože sa môže odraziť vo vedľajších účinkoch a podobne. Po vecnej diskusii s ministerstvom financií to uznali.

Čo ak sa liek nemá s čím porovnať?

Ak je liek hlavným terapeutickým štandardom, a nemá takzvaný komparátor (teda ho nie je možné s ničím porovnávať), môže sa stať, že by vôbec nedokázal prejsť farmakoekonomickou analýzou a tým by sa mohli znedostupniť niektoré štandardné lieky. To, samozrejme, nechceme. Na druhej strane to však neznamená, že nejdeme diskutovať o efektivite zdrojov, ktoré kryjú tieto náklady. Začali sme diskusiu s farmaceutickými spoločnosťami o možných dodatočných zľavách. Legislatíva v niektorých krajinách umožňuje takzvanú vratku peňazí za lieky od farmaceutickej spoločnosti, je to istý spôsob zliav. Napríklad štátna zdravotná poisťovňa objedná lieky za plnú cenu, istá časť peňazí sa vráti späť do štátneho rozpočtu alebo do poisťovne. Toto naša legislatíva zatiaľ neumožňuje. Potom sa zdá, že v Nemecku majú ten liek v lekárni za vyššiu cenu, ale ona dostala zľavu niekde inde. Takže vrátim sa späť k 147 liekom. Sme v situácii, keď nevieme väčšinu z nich podrobiť farmakoekonomickej analýze, virtuálne ju vieme urobiť, a vieme požadovať dodatočné zľavy, aby nám touto analýzou prešli.

Ako chcete dosiahnuť zníženie cien liekov?

Budeme viesť diskusiu s farmaceutickými spoločnosťami. Vytvorili sme tabuľku. Tam sa uvedie, koľko máme pacientov na konkrétnom lieku, koľko nás to ročne stojí, či je možnosť centrálneho nákupu, či je možnosť urobenia farmakoekonomickej analýzy, aká je úhrada, aká je kategorizovaná cena, či by sme v priebehu piatich rokov vedeli ísť ešte s cenou dole... Potom sa posunie odborníkom v rámci internej medicíny, kardiológie, reumatológie a ďalším, aby sa nám vyjadrili k tomu, či existuje nejaká terapeutická náhrada, akým spôsobom sa ovplyvní zdravotný stav pacientov, ak by sme ho stiahli. Na základe výsledkov budeme mať potom veľké stretnutie v rámci rezortu a ostatných odborných organizácií, aby sme sa pozreli, čo budeme s tými liekmi ďalej robiť. Už máme vytvorenú pracovnú skupinu, ktorá pripravuje zmenu legislatívy tak, aby bolo možné vyjednávanie o cene lieku medzi zdravotnou poisťovňou a farmaceutickou spoločnosťou.

Prečo by výrobcovia mali ísť s cenami dole?

Pretože im hrozí, že ich liek bude vyradený z kategorizácie. Potom stratia oveľa viac, ako keby nám dali zľavu, s ktorou bežne pracujú napríklad v Nemecku a v iných vyspelých krajinách. Zástupcovia výrobcov liekov sú naklonení týmto debatám, nakoniec tabuľku sme robili spoločne s nimi. Na jednej strane je našou snahou dostať k pacientovi dobré lieky za dostupné peniaze, ich snahou by malo byť dať nám dobré ceny. S celoeurópskou asociáciou výrobcov liekov diskutujeme o tom, ako priniesť na trh nové inovatívne lieky za pomerne rozumné ceny, to znamená ufinancovateľné. Chceme, aby štandardné lieky boli za nižšie ceny, aby sa objem peňazí, ktorý ide do liekov, nezvyšoval. Ten proces nie je jednoduchý a nedá sa urobiť zo dňa na deň.

Akým spôsobom chcete dostať k pacientom moderné biologické lieky?

Ak hovoríme dnes o nových molekulách na biologickej báze, tak z nich máme možno jeden alebo dva. Sú mimoriadne drahé a nedokážu prechádzať cez takzvané posudzovanie farmakoekonomickou analýzou. Na to sme si urobili pracovnú skupinu, kde uvažujeme o zmene legislatívy. Máme zatiaľ takú veľmi hrubú pracovnú debatu, že by sme možno zaviedli druhý QALY index. Dokonca v návrhu štátneho rozpočtu sme pre budúci rok pripravili väčší objem prostriedkov v dôsledku implementácie nových inovatívnych liekov. Máme približne 15,6 milióna eur, o ktoré sa nám zvýšia výdavky z verejných zdrojov za oblasť inovatívnych liekov.

Plánujete ušetriť až 20 mil. eur na tom, že lekárom zavediete tzv. predpisové limity. Ako obmedzíte lekárov pri predpisovaní liekov?

Je viacero systémov. Majú ich nastavené aj v Českej republike. Nie je to nič boľavé, čo by malo spôsobovať významnú traumu. Dnes lekár špecialista či v primárnej sfére vypíše predpis, ale nie je zodpovedný za to, koľko liekov vypíše. Pacient príde do lekárne, vyberie si tovar a poisťovňa to zaplatí. Tým je tu priestor aj na nezmyselné predpisovanie. Rozumiem tomu, že lekár má záujem liečiť. Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, ale prax ukazuje, že mnohokrát sú lieky predpisované nezmyselne alebo sa ukáže, že sa dá liečba zefektívniť. Chceme lekárov viesť k tomu, aby lieky predpisovali racionálnym spôsobom.

Ako to chcete zaviesť?

V budúcom roku očakávame nárast výdavkov na lieky o 52 mil. eur, ktorý nie je spôsobený tým, že tu máme viac chorých ľudí. Preto sa chceme pozrieť na to, koľko sa predpisovalo minulý, tento rok a stanoviť tolerančné pásmo zavedením takzvaných malusov a bonusov. Ak bude chcieť lekár predpísať viac, môže tak urobiť, nikto mu v tom brániť nebude. Keď prekročí tolerančné pásmo, musí počítať s degresívnou zložkou.

Poisťovne predsa sledujú, koľko liekov lekári predpíšu.

Niektoré poisťovne si to môžu sledovať u lekárov, ale ich nepostihujú. Ak sa bavíme o čísle, tak očakávame úsporu v budúcom roku 20 miliónov eur. Celkové náklady na lieky sú dve miliardy eur. Ak je nárast 52 miliónov a my ho chceme troška stlmiť o dvadsať miliónov, tak tu nie je dôvod na paniku.

Môžete uviesť príklad limitovania v praxi? Napríklad, ak ide o pacienta s hypertenziou a cukrovkou.

Nebudeme limitovať lieky na pacienta. V rámci kardiológie, diabetológie alebo reumatológie musí lekár vedieť, ktoré lieky môže podať. Každý lekár bude mať svoj individuálny limit, ale ten bude vychádzať z preskripcie z predchádzajúcich období. Môže predpísať aj viac, ale bude finančne sankcionovaný. Veď aj dnes majú ambulantní lekári limity na výkony, tak je prirodzené, že tieto dve oblasti predsa spolu súvisia. Presne tak to funguje v Českej republike a nemajú s tým problém.

Ďalšie limity chcete nastaviť aj na vyšetrenie tomografmi a magnetickými rezonanciami. Je to dobrá cesta?

Tie limity už sú aj dnes. Neznížime počet pacientov, ktorí idú na vyšetrenia zobrazovacími metódami. Ideme znižovať jednotkové ceny a primerane k nim limity. Ak dnes limit postačoval na vyšetrenie 50 pacientov, tak bude stačiť aj zajtra. Len lekár dostane menej peňazí. Ak bude chcieť zarobiť viac, bude musieť ošetriť viac pacientov.

Minulý týždeň sa prevalilo, že štátna VšZP sa prepadla do straty. Do konca roka jej bude chýbať 50 miliónov eur. Bude sa musieť škrtať. Kde?

Peniaze išli na zdravotnú starostlivosť, ktorá sa oproti minulému roku zvýšila približne o 190 mil. eur. Budúci rok chceme vo VšZP ušetriť približne 160 mil eur, o ktoré musíme znížiť výdavky. Chceme to dosiahnuť napríklad znížením cien liekov, centrálnym obstarávaním, limitmi na vyšetrenie CT a MR, referencovaním cien zdravotníckych pomôcok, znížením cien špecializovaného zdravotníckeho materiálu. Ale to sa už robí aj teraz. Manažment sa musí vyrovnať aj s tými, ktorí takéto pochybenia spôsobili.

V posledných dňoch rezonuje prípad falošného plastického lekára. Táto kauza ukázala, že samotné župy nestačia na kontrolu súkromných kliník. Nemali by ste ju posilniť?

V tomto smere je slovenská legislatíva dostatočne zabezpečená. Aj v obchodnom aj v trestnom zákone. V obidvoch pozná skutok, ako je neoprávnené podnikanie. Ak takýmto podnikaním vznikne významná škoda alebo ohrozenie zdravia a podobne, naša legislatíva je na to pripravená. Ak by sme pripustili, aby Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konal v každom prípade, kde je podozrenie, že zariadenie, prípadne ambulancia fungujú nelegálne, tak by úrad suploval iné inštitúcie a určite by v súčasnej štruktúre kapacitne takúto povinnosť nezvládal. To nie je alibizmus, treba si uvedomiť, že úrad má svoju pôsobnosť pri poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, máme tu približne sedemtisíc ambulancií, nemocnice k tomu. Nemožno však riešiť päť a pol milióna ľudí, keď ktokoľvek môže povedať na niekoho, že lieči a úrad bude kontrolovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré ňou ani nie je. Tu musia konať v tomto prípade asi aj orgány činné v trestnom konaní a úrad môže byť súčinný pri istých konzultáciách.

Zdroj: SITA (Pravda )

Prihlásenie

Táto stránka používa cookies. Viac info