• Hlasovanie spustené
  • Učiteľ nie je Google 5
  • diabetes
  • vedomat
  • minarik
  • TECHNIKA metodika
  • Previous
  • Ďalší

Druckerova hra s neplatičmi

Pridané: 22.09.2016 16:46:59 Počet zobrazení: 405

22 September 2016

Rovnoprávnosť sľuboval minister zdravotníctva Tomáš Drucker všetkým pacientom v ambulanciách. Ešte v auguste jeho rezort zverejnil zámer, podľa ktorého mali byť ošetrení dlžníci na zdravotných odvodoch rovnako ako ostatní.

Podľa ministerstva to malo pomôcť najmä sociálne slabším, ktorí nemajú peniaze. Proti tomu sa však ohradili zdravotné poisťovne. Nakoniec minister ustúpil a všetko zostáva po starom. Neplatičom poisťovňa uhradí ošetrenie iba vtedy, ak ide o akútny zdravotný problém, nie o plánovanú liečbu. Tri zdravotné poisťovne dnes evidujú takmer 477–tisíc dlžníkov.

František (51) z Piešťan je ťažko zdravotne postihnutý, má autoimúnne ochorenie, necíti si chodidlá, nedokáže sa postaviť ani chodiť bez pomoci. Okrem toho má nález na mozgu. Je dlžník a poisťovňa mu uhradila len časť vyšetrení. Stále nemá stanovenú presnú diagnózu a potrebuje navštíviť iných špecialistov, mal by dostať lieky, rehabilitáciu aj kúpele. Zatiaľ berie vitamíny na zlepšenie pamäte. Na odvodoch sa zadlžil, keď podnikal, dnes peniaze nemá. „Som v hmotnej núdzi, žijem zo 61 eur mesačne a nemôžem sa ani liečiť, ani požiadať o invalidný dôchodok, pretože v Sociálnej poisťovni vyžadujú výsledky z diagnostických vyšetrení. Stojím na mŕtvom bode a neviem, ako z toho von," povedal. Mal by ešte absolvovať napríklad magnetickú rezonanciu, lekárka mu však povedala, že ako neplatič si ju musí hradiť sám. Stálo by ho to 800 eur.

Keď ministerstvo zdravotníctva začiatkom augusta predstavilo predbežnú správu o tom, akým spôsobom chce riešiť dlžníkov na zdravotnom poistení, František a podobne aj ďalší si vydýchli. Rezort avizoval zrovnoprávnenie neplatičov s ostatnými pacientmi. Sociálne slabší by tak mohli ísť k lekárovi bez ohľadu na to, koľko dlhujú poisťovni. Išlo o predbežný návrh novely zákona o zdravotných poisťovniach. Reálny návrh novely v paragrafovom znení však priniesol prekvapenie. Neplatičovi podľa nej bude poskytnutá naďalej len neodkladná pomoc, plánovanú liečbu platí z vlastného. V praxi to znamená, že ak príde do ambulancie dlžník, ktorý má napríklad cukrovku, ale ešte neberie inzulín, lekár mu odporučí, aby si dlžobu vyrovnal. Až potom mu predpíše lieky. Hovorkyňa Stanislava Luptáková priznala, že pôvodne ministerstvo plánovalo, aby mal neplatič rovnaký nárok na ošetrenie, ako aj iný poistenec. Odmieta však, že nakoniec podľahli tlaku zdravotných poisťovní. „Existuje hrozba, že by táto zmena bola v neprospech dlžníkov, ktorým by sa dlh ešte zväčšil, a to po započítaní ceny za poskytnutú zdravotnú starostlivosť," obhajovala odklon od pôvodnej myšlienky Luptáková. V novele podľa nej presnejšie definovali, kedy poistenec nie je považovaný za neplatiča, a teda má nárok na plnú zdravotnú starostlivosť.

Všetci pacienti by mali mať nárok na ošetrenie, zaručuje im to ústava, poukazuje prezident Zväzu diabetikov Slovenska Jozef Borovka. „Každá minca má dve strany, keď prídete do obchodu, tak vám nič nedajú bez toho, aby ste zaplatili. Ale na druhej strane, človek má právo na ošetrenie a zdravotnú starostlivosť by mal dostať každý občan Slovenskej republiky, ktorý tu má trvalý pobyt," myslí si Borovka. Upozornil, že sa môže stať, že do ambulancie príde chorý, ktorý sa lieči na cukrovku či na krvný tlak, a je v stabilizovanom stave. Ak nedostane lieky, o dva dni sa môže zhoršiť.

Lekári tvrdia, že je to pre nich stále rovnaký problém. Podľa zákona môžu ošetriť neplatiča, len ak je v stave, pri ktorom nie je možný odklad. Len pohľadom sa to nedá zistiť, zdravotný problém sa často ukáže až po dôkladnom ošetrení. „Ľudia sú si vedomí toho, že sú neplatiči a keď vyhľadajú lekára, tak určite na to majú dôvod. My nemôžeme povedať, že ide o neodkladné vyšetrenie bez toho, aby sme si toho pacienta poriadne pozreli," vysvetlila gastroenterologička Alena Jancová. Ak diagnostika potvrdí, že pacient neplatič nie je v akútnom stave alebo v ohrození života, tak náklady za ňu znáša lekár, poisťovňa to nezaplatí. Takýto zákon podľa Jancovej mohol predložiť a schváliť iba ten, ktorý nikdy nesedel v ambulancii.

„Veľmi ťažko sa hodnotí, čo je neodkladné. Infarkt, slepé črevo či zlomeninu, to vie každý zistiť hneď. Ale keď niekoho bolí brucho, tak z toho môže byť kolika od zlého jedla až po rakovinu a zistíte to až na konci celého vyšetrovacieho procesu, či to bolo neodkladné, alebo odkladné," priblížil praktický lekár pre dospelých zo Sniny Peter Makara, ktorý ordinuje všetkých bez ohľadu na ich dlhy. „Keď ošetrím neplatiča, tak od poisťovne nedostanem peniaze, ja to oželiem. Problém vidím v tom, že ak mu napíšem lieky, neviem, ako postupuje lekárnik, či mu ich dá, alebo nie," dodal Makara. Makara tvrdí, že má veľa prípadov, keď sa ľudia dostali do problémov nie vlastnou vinou. Väčšinou ide o živnostníkov, ktorým iní neplatili faktúry, živnosť museli zrušiť a teraz sú nezamestnaní. Dlh nemajú z čoho zaplatiť. „A teraz čo s takými nešťastníkmi? Máme ich nechať umrieť?" pýta sa Makara s tým, že lekári majú liečiť a ekonomické záležitosti nech si medzi sebou vybavia tí, ktorých sa to týka, teda poisťovňa a poistenec.

Tri zdravotné poisťovne evidujú presne 476 693 neplatičov. Všetky tvrdia, že pôvodne navrhovaná zmena by mala za následok ich nárast a priniesla by samotným dlžníkom väčšie problémy, ak by podstúpili plánované operácie či zákroky. Náklady za ne by potom museli poisťovniam vrátiť.

Rezort v novele zmenil hranicu sumy, podľa ktorej sa človek dostáva na zoznam dlžníkov, tá je teraz 10 eur. „Ministerstvo ju zvýšilo na sto eur," pripomenula prezidentka Asociácie naochranu práv pacientov Katarína Kafková. Rovnako zaviedlo flexibilnejší splátkový kalendár, ktorý je dnes fixný 9 mesiacov. Za dlžníka už nebude považovaný ten, voči ktorému bude vedená exekúcia, ako aj ten, kto bude splácať dlh podľa splátkového kalendára.
Novela zákona o zdravotných poisťovniach prešla pripomienkovým aj rozporovým konaním. „Návrh ešte môže byť upravený v zmysle pripomienok Legislatívnej rady, ak budú vznesené," dodala hovorkyňa rezortu. Novelu musí ešte odsúhlasiť vláda aj parlament. Platiť by mala od januára budúceho roka.

Zdroj: SITA (Pravda)

Prihlásenie

Táto stránka používa cookies. Viac info