• Hlasovanie spustené
  • Učiteľ nie je Google 5
  • diabetes
  • vedomat
  • minarik
  • TECHNIKA metodika
  • Previous
  • Ďalší

Centrá - všetko je ešte otvorené

Pridané: 24.02.2015 11:27:06 Počet zobrazení: 750

24 Február 2015

Viliam (Čislák) sa stal štrnástym ministrom zdravotníctva 6. novembra. Po klasických sto dňoch poskytol rozhovor prvému médiu - Zdravotníckym novinám.

Je lepšie pri prepriahaní počas volebného obdobia, ak sa ministrom stane človek zvnútra rezortu?
Asi je to otázka skôr na niekoho iného. Podstatné je, aby sa rezort posúval ďalej, aby to bolo na prospech zdravotníkov, pacientov, celého systému. To, či to bol dobrý krok, raz posúdi história. Na to, ako poznám rezort z čias, keď som bol dva a pol roka štátnym tajomníkom, dúfam, že to bola dobrá voľba. Mnohé veci boli pre mňa samozrejmé, je tu kontinuita. Keby prišiel niekto nový, musel by sa nejaký čas zorientovávať. Dúfam, že budem prínosom a robím všetko pre to, aby to tak bolo.

Čo ste mali pod palcom ako štátny tajomník?
Predovšetkým odbor zahraničnej politiky a vzťahov s EÚ, Úrad verejného zdravotníctva SR a jeho pobočky, venoval som sa príprave odboru verejného zdravia a verím, že sa tu raz tento širokospektrálny odbor zriadi. A moja srdcovka - urgentná medicína, prednemocničná starostlivosť. To všetko ostalo môjmu nástupcovi.

Bol podľa vás odchod Zuzany Zvolenskej adekvátny tomu, čo sa vlastne následne ani nepotvrdilo?
Žiadna kauza piešťanský CT prístroj nebola. Výrobcovia a predajcovia ukázali, síce až po piatich týždňoch, ako to celé bolo. Nacenenie bolo také, že si dali 7-percentný zisk na štyri roky a 9 percent, čo bol cenový rozdiel, v tom bolo započítané aj financovanie. Nemyslím si, že to bola kauza, za ktorú mala odstúpiť.

Odbornú verejnosť zaujímajú integrované centrá. Podľa harmonogramu z implementačnej stratégie z augusta 2014 bol napríklad už v marci až v máji vytvorený presný plán a geografické rozvrhnutie centier. Lekári informácie nemali, prvé dostali pred septembrovým snemom, kde centrá odmietli. Pritom rezort proklamuje, že ide o reformu zdola... Nejde len o minutie 150 miliónov eurofondových eur?
Je to jedna z najotvorenejších tém, čo sa týka obsahu, ako to bude reálne fungovať. Je mojou snahou, aby iniciatíva a možnosti využitia peňazí išla zdola, aby sa odvíjala od reálnych potrieb lekárov a pacientov. Treba si uvedomiť, že sme mali Operačný program Zdravotníctvo, kde sa 250 miliónov eur úspešne využilo. Dnes tento program už nie je, zdravotníctvo musí byť v riadiacich orgánoch iných rezortov a tam hľadať, ako by sme fungovali a získali peniaze.

To je ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a jeho integrovaný regionálny operačný program...
Presne. Kolegovia z ministerstva zdravotníctva chodili do Bruselu, riešili tam, na čo by sme mohli získať peniaze. Jedna z vecí, ktorá tam zaznela, boli centrá. Na to je 150 mil. eur, podobná suma je pre nemocnice. Celý tento rok máme na diskusiu, ako si centrá predstavujeme. Nemyslím si, že sa postavia po celom Slovensku.

Podľa harmonogramu už majú byť tie miesta známe...
V tejto chvíli to tak nie je, ešte budeme diskutovať, kde sa čo postaví. Integrácia je široké spektrum, napríklad môže to byť integrovanie cez IT technológie, cez ktoré by sa praktickí lekári spájali s kolegami špecialistami. Je to veľmi široká téma, o ktorej budeme este veľa diskutovať. Harmonogram je prvotná idea, ktorú sme odbornej verejnosti vysvetlili na decembrovej konferencii.

Prečo je podľa vás medzi lekármi značný odpor k centrám?
Musíme komunikovať, čo vlastne chceme pre lekárov centrami urobiť. Dať ich do skupín, budov, aby tam fungovali. Uvedomujem si, že dnes lekári v teréne medzi pacientmi fungujú a musíme zvažovať, či pre pacienta bude prínosom, aby dvadsať kilometrov cestoval za lekárom, ktorého má dnes blízko. Niektoré veci vraciame na začiatok, aby sme sa porozprávali, čo bude skutočným prínosom pre lekárov i pacientov. Hovoríme o tom, ako fungujú teraz, ako budú fungovať v rámci vlastníckych štrukúr, ako budú participovať na prenájme budov... Chápem, že u časti odbornej verejnosti odpor vznikol, ale chceme dať veci na pravú mieru, vysvetliť a diskutovať so zdravotníkmi,aj so stavovskými oranizáciami, zastupujúcimi jednotlivé zdravotnícke povolania. Máme rok, aby sme vybrali najlepšie riešenie.

Niektoré veci vraciate teda na začiatok... Platí ešte napríklad to, že centrá budú neziskovkami, ktoré lekár či lekári založia s krajom a s ministerstvom?
O tom budeme tiež diskutovať. Všetko je otvorené. Neviem vám dnes povedať, že to bude stopercentne neziskovka. Ide nám o to, aby to vyhovovalo všetkým. Hovoril som už o IT technológiách, čo je dnešný trend, trendom je telemedicína... Bez toho, aby sme s lekármi detailne prešli, aká je reálna potreba, aké je chcenie v teréne, nerozhodneme.

A lekári Bratislavského kraja sa nemusia báť alebo tešiť...
Báť, tešiť... Na decembrovej konferencii sme mali 150 lekárov, ktorí boli práve za centrá. Nie je to ani o tom, že všetci k tomu majú odpor, možno ho majú skôr vedenia ich organizácií. EÚ nám dala na projekt peniaze a chceme to vyskladať zmysluplne tak, aby sme ich využili. No určite nie tak, že máme peniaze, poďme ich na niečo minúť.

Čo stihnete do volieb?
Dúfam, že do volieb sa tento projekt spustí. V každom prípade, radšej nech je to dobre a kvalitne pripravené, ako niečo unáhlene robiť len kvôli voľbám.

Nepôjde to ako unitárny systém niekam dostratena?
Nie. Aj preto, lebo unitárny systém sa neskončil, posúvame sa ďalej. Minister financií nás podporil, spomínal právne kroky, aby sme mali pevnú pôdu pod nohami. Európsky súd rozhodol v náš prospech, keď uviedol, že trhové hospodárstvo v zdravotníctve nejestvuje. Je to veľká pomoc pre ďalšie rozhodovanie.

Súkromné poisťovne sa na vás teda môžu tešiť?
Vždy som bol za unitárny systém a raz ho či už my, alebo niekto po nás presadí. Argumentuje sa, že sú krajiny s jednou či s viacerými poisťovňami. Slovensko je rarita, že sa tu tvorí zisk zo zákonného poistenia. Kde je pridaná hodnota súkromných poisťovní?

Pridanú hodnotu vidno u vás na východnom Slovensku - regionálne zrekonštruované nemocnice Sveta zdravia, ekonomicky fungujúce lepšie ako štátne nemocnice, nová nemocnica v Michalovciach...
V roku 2 004 sa rozhodlo, že v zdravotníctve bude vládnuť trh, ktorý všetko vyrieši. Dnes sa nám to vracia v podobe mnohých problémov... Keď boli nemocnice prevedené na kraje, niektoré si s nimi poradili, iné menej. Pripúšťam, že tie, ktoré kraje prenajali súkromným investorom, fungujú dobre.

Ak teda trh všetko nevyrieši, vyrieši azda všetko štát?
Záleží to predovšetkým na ľuďoch, na manažmentoch aj v štátnych nemocniciach. Povedať však dnes, čo je jednoznačne lepšie, sa nedá. Nemáme čarovný prútik, aby sme všetko poštátnili a postupovali jednotnými direktívami. Vychádzajme z reality a berme veci, ako sú. Súkromné regionálne nemocnice, mnohé kedysi zdevastované, fungujú dobre, poskytujú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, zachraňujú životy, zamestnávajú stovky a stovky zdravotníkov, prečo by sme sa k tomu mali stavať negatívne? Preto, lebo patria Pente? Aj keď teda počúvam občas, že som v Pente robil...

Vlastne ozaj, vy ste cez Svet zdravia ďalší človek Penty... Štát má v podstate niekoľko štátnych ústavných zariadení, ale ostatné je všetko súkromné...
Pre mňa je dôležité, aby fungovalo zdravotníctvo, aby pacienti mali dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Možno máme menšinu, ale predsa štát zodpovedá za zdravotnú politiku. Na súkromné zariadenia, fungujúce z verejného zdravotného poistenia, však dosah nemáme, často sa nemáme ako dostať ani k relevantným číslam zo súkromných zariadení. Za toto volebné obdobie sme sa dopracovali k tomu, že päť našich nemocníc už netvorí nový dlh, čo je nesporne pozitívum.

No stále majú starý dlh...
To majú, ale minister financií signalizoval, že by sa selektívne dalo uvažovať o oddlžení pri zariadeniach, kde je evidentná disciplína manažmentu, nemocnice.

Od úvahy o selektívnom oddlžení sa už postúpilo ďalej?
Zatiaľ je to úvaha... V našich nemocniciach sa tiež znižuje tempo zadlžovania, zvyšuje sa ich výkonnosť napr. pri operáciách o 10 percent, alebo pri nákupe liekov. Od začiatku roka máme intenzívne stretnutia s riaditeľmi a s ekonomickými námestníkmi nemocníc, aby sme vedeli vyhodnotiť napr. centrálne nakupovanie, týkajúce sa nákupu liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, prístrojov, energií a podobne v záujme ekonomicky čo najvýhodnejších nákupov. V polovici roka čakáme prvé konkrétne výstupy.

Keď sedíte s riaditeľmi, sťažujú sa na nereálne platby poisťovní?
Každý by chcel viac peňazí, ale musíme si uvedomiť, že nemocnica si musí poradiť s tým, čo poisťovňa môže dať. Napr. myšlienka, kto operuje, dostane viac, presadzovaná štátnou poisťovňou, mnohým nemocniciam výrazne pomohla. Je to férové pre všetky nemocnice, nielen pre naše a mnohé to tak aj pochopili. Aj naši riaditelia musia pochopiť, že cenu netvoríme my, že je vecou rokovania medzi nemocnicou a troma poisťovňami.

A keď štátna povie, dáme, ak si to presadíte aj u súkromných?
To je legitímne. A nemusí to povedať len VšZP, je predsa aj záujmom riaditeľa, aby dosiahol v každej poisťovni čo najlepšie podmienky.

Ako si má poradiť riaditeľ, ktorý vie, aj bez DRG, že na konkrétny výkon mal konkrétne náklady, napr. 1 000 eur a poisťovne mu zaň zaplatia 500 eur? Má sa obesiť?
Tak obesiť určite nie. Spomenuli ste DRG, ale ani ten neukáže vždy, že výkon stál tisíc a poskytovateľ dostal polovicu. Traduje sa, že DRG ukáže, aký je systém nedofinancovaný, ale už dnes vieme, že napríklad výkony CT prístrojov sú u nás predražené napríklad v porovnaní s Rakúskom či s Nemeckom. Teda, ak niekde uberieme, kde sa prepláca, inde to môže pribudnúť. Aj v nemocniciach. Musíme hľadať mieru, lebo vždy sa budeme pohybovať len v tých 4 mld. eur, ktoré na zdravotníctvo máme. Aj DRG prerozdelí len to.

Chcete, aby vaše nemocnice boli ziskové?
Keby mali zisk, určite by nešiel manažmentu na účet, ale na ďalší rozvoj nemocnice, do ľudských zdrojov a podobne. Optimálne je vyrovnané hospodárenie, keby mali plusové čísla, je to ešte lepšie. Tu je základný rozdiel medzi štátnym a súkromným, ako sme hovorili pred chvíľou. Bol som riaditeľom košickej štátnej záchranky. Keď som nastupoval, bola v mínusových číslach, keď som odchádzal, bola v pluse. Aj tam išlo o to, ako efektívne sa peniaze prerozdeľujú.

Aký Damoklov meč je nad vašimi riaditeľmi, ak zle hospodária a zadlžujú sa? Jeden rekordman viedol bratislavskú detskú nemocnicu celé roky napriek večnému zadlžovaniu...
Sledujeme plnenie ekonomických ukazovateľov nemocníc, riaditelia majú konkrétne daný hospodársky výsledok, sú finančne motivovaní, voláme si ich hneď, ako nám niečo zasvieti, máme pravidelné mesačné reporty.

Voláte riaditeľov na koberec... Vy pôjdete k prezidentovi republiky na koberec alebo na priateľské posedenie?
Kolegovia ministri už u prezidenta boli, mám ísť aj ja a verím, že to bude priateľská diskusia. Pán prezident sa od začiatku zaujímal o zdravotníctvo a aj pri mojom vymenovaní označil niektoré problémy, s ktorými sa stretávame. Zdravotníctvo je veľmi citlivá téma, ale robím všetko pre to, aby sa situácia zlepšovala. Chcem mu vysvetliť napríklad novelu zákona 577/2004, ktorou sme redukovali poplatky, lebo lekári avizovali, že ho požiadajú, aby novelu vrátil parlamentu.

Spomenuli ste štyri miliardy v systéme. Často sa hovorí, že nie sú efektívne vynakladané...
Nemyslím si, že za 4 mld. eur je zdravotníctvo neefektívne. V takmer deväťmiliónovom Rakúsku dávajú do zdravotníctva 25 mld. eur zo štátnych zdrojov a 7 mld. eur zo súkromných. Naše zdravotníctvo však nie je šesťkrát zaostalejšie ako rakúske. Nemyslím si, že nejako obrovsky u nás plytváme.

Spomenuli ste novú univerzitnú nemocnicu. Projekt za horizontom tohto volebného obdobia, kritizovaný, údajne ignorovanou verejnosťou...
Keď som prezentoval projekt v parlamente, mal som následne stretnutie k tejto téme s prezidentom lekárskej komory, dekanom lekárskej fakulty. Diskusia pokračuje, netajíme nič. PPP partnerstvo a verejné obstarávanie prebieha formou súťažného dialógu, ktorý bude trvať pol roka. A všetci zainteresovaní sa na tom, samozrejme, zúčastnia, je aj v našom záujme, aby sme PPP projekt, výstavnú skriňu zdravotníctva, pripravili čo najkvalitnejšie, aby sme podmienky kreovali čo najlepšie. Spoločne budeme budúcemu partnerovi, ktorý nemocnicu bude financovať, urobí seriózny projekt, postaví a bude prevádzkovať, klásť podmienky, čo najvýhodnejšie pre štát, lebo nemocnica bude stopercentne štátna. Začiatkom roku 2 016 by sa mala podpisovať zmluva. Na paniku a obavy odbornej verejnosti nie je dôvod.

Čo by ste chceli dotiahnuť počas svojho pôsobenia?
Určite pohotovosti, ktoré sa neriešili roky. Trvám však na tom, že to bude služba poskytovaná nepretržite, lebo nie je mysliteľné, aby po 22. hodine nemal potrebný človek LSPP k dispozícii. Hľadáme koncept, ktorý bude kompromisom pre lekárov, aby neslúžili veľa a boli patrične ohodnotení. Chcel by som doriešiť zákon o spoločnom odmeňovaní, pravda, zatiaľ pre zariadenia, kde máme dosah.

Čo vás za tri mesiace na ministerskej stoličke zaskočilo a čo, ak niečo, vás prekvapilo príjemne?
Mám oveľa menej voľného času. Odkedy som minister, na nič príjemné si nepamätám. Svetlé okamihy sú, keď idem na víkend domov. Od prvej chvíle to bolo dosť hektické, tie kvázikauzy, ktoré leteli, ofenzíva na zdravotníctvo bola značná. Ani predvolebný rok zrejme nebude iný, zdravotníctvo vždy bolo je a aj bude citlivý rezort.

Máte chuť pokračovať prípadne aj po voľbách a doťahovať začaté projekty?
Z boja sa neuteká, svoju prácu sa snažím robiť čo najlepšie, aby zdravotníctvo fungovalo. To je však veľmi predčasné, čo sa pýtate.

Zdroj: SITA (Zdravotnícke noviny )

Prihlásenie

Táto stránka používa cookies. Viac info